Vyšný Čaj leží v Olšavskej doline, vzdialený od krajského mesta 17 kilometrov. Na jeho území boli nájdené dôkazy o živote ľudí z doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1335. Poľnohospodársky ráz pretrval do dnešných čias. Žije tu 300 obyvateľov. Obci dominujú dva Božie stánky. Pôvodný rímskokatolícky drevený kostol nahradil v roku 1999 nový, murovaný. Reformovaným veriacim slúži klasicistický chrám postavený v roku 1895. Novodobú architektúru v obci reprezentuje i Dom smútku. Nad obcou sa zachoval starý židovský cintorín. Chotár zdobí jeden prícestný kríž. Vo Vyšnom Čaji je zriadená predajňa potravín a pohostinstvo. Rozvoju športu napomáha futbalové ihrisko. Príjemné vidiecke prostredie a blízkosť Košíc dáva obci predpoklady pre rozvoj agroturistiky.
Obec Vyšný Čaj leží na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny v Olšavskej doline na miernych svahoch Slanských hôr. Územím obce preteká juhovýchodne nepravidelne meandrujúca rieka Olšava, ktorá je významným ľavostranným prítokom Hornádu. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy.
Obec je od mesta Košice vzdialená približne 17 km. Skutočnosť, že sa obec nachádza v blízkosti krajského mesta vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska a umiestnenie v kľudnom krajinársky pomerne nenarušenom prostredí z hľadiska napredovania v oblasti agroturistiky.
V súčasnosti žije v obci Vyšný Čaj 310 obyvateľov. Obec je súčasťou Slanského mikroregiónu - združenia obcí: Blažice, Nový Salaš, Slanec, Bohdanovce, Rákoš, Slanská Huta, Kalša, Ruskov, Slanské Nové Mesto, Nižný Čaj a Slančík.
Chotár obce o celkovej výmere 483 ha je tvorený prevažne poľnohospodárskou krajinou a rozsiahlymi lúkami tvoriaci pekne prírodné scenérie. Nadmorská výška stredu obce je 210 m.n.m. Obec sa nachádza v jednej z najperspektívnejších oblastí z hľadiska využívania obnoviteľných zdrojov energie v rámci Slovenska. Geotermálne vody s teplotou nad 100 ºC boli overené podrobným prieskumom v juhovýchodnej časti geotermálnej oblasti Košická kotlina, na lokalite Ďurkov. V roku 1998 a 1999 tu boli realizované tri z projektovaných ôsmich ťažobných a ôsmich reinjektážnych geotermálnych vrtov, s hĺbkou 2 252 – 3 210 m. Rezervoár geotermálnych vôd sa nachádza v hĺbke 2000 – 3500 m. Výdatnosť vrtu počas hydrodynamických skúšok sa pohybovala v intervale 50 – 65 l.s-1, teplota na ústi vrtov dosahovala 123 – 129 ºC , ložisková teplota v hĺbke 3 000 m mala hodnotu 143 ºC. V oblasti Ďurkova boli prírodné zásoby geotermálnej energie ohodnotené na 113,4 MWt a využiteľné množstvo geotermálnej energie, stanovené modelovaním je cca 90 MWt.
Severozápadná časť katastrálneho územia obce je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Košická kotlina, ktoré bolo vyhlásené za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola rároha, sovy dlhochvostej, ďatľa hnedkavého, bociana bieleho, prepelice poľnej, orla kráľovského a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Chránené vtáčie územie bolo vyhlásené v roku 2008.
Územie sa radí do teplej oblasti s kotlinovou klímou mierne suchou až vlhkou, s dostatočne veľkou intenzitou teplôt a chladnými zimami. V ročnom priemere prevláda severné prúdenie vzduchu.
O rieke Olšava: je to rieka na východnom Slovensku, ktorá preteká územím okresov Prešov a Košice-okolie. Je tovýznamný ľavostranný prítok Hornádu, má dĺžku 49,9 km, plochu povodia 340 km² a je to tok V. rádu. Často sa označuje ako Oľšava.
Rieka Olšava je v úseku Košickej kotliny silne meandrujúcim tokom s menšími ale početnými meandrami a niekoľkými obtočníkmi. Z hľadiska prítokov sú výraznejšie vyvinuté ľavostranné prítoky, kým pravostranné prítoky sú v dôsledku rovnobežného priebehu toku so susednou Torysou takmer nevyvinuté.
Prameň: pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Šimonka, na západnom svahu Chabzdovej (861,6 m n. m.) v nadmorskej výške približne 675 m n. m.
Opis toku: najprv preteká katastrálnym územím obce Lesíček severojužným smerom a vteká do Lúčianskej kotliny. Tu sa najprv stáča na juhozápad, preteká v blízkosti spomenutej obce a sprava postupne priberá bezmenný prítok z východného svahu Vyšnej Obadovej (766,1 m n. m.), Obadovský potok, prítok z lokality Kopaniny a oblúkom sa stáča na juhovýchod. Ďalej priberá ľavostranné prítoky; zo západného svahu Dubovej (665,1 m n. m.), Tuhrinský potok (418,9 m n. m.), Olšavku a rozširuje svoje koryto. Potom sa stáča na juh, následne priberá vodnatejší Jedľovec taktiež zľava, preteká okrajom obce Opiná a na krátkom úseku preteká podcelkom Oľšavské predhorie. Priberá ľavostranný Mokrý potok (334 m n. m.), ktorý tu bifurkuje a vstupuje do Košickej kotliny.
Ďalej tečie cez obec Kecerovce, pričom oddeľuje jej miestne časti Kecerovské Pekľany na pravom a Kecerovské Kostľany na ľavombrehu, priberá ďalšie rameno Mokrého potoka i Kostoliansky potok a začína výraznejšie meandrovať. Následne postupne priberá ďalšie ľavostranné prítoky. Najprv Hrabovec (279 m n. m.), v blízkosti obce BoliarovBoliarovský potok (ústi pri osade Nižný Mlyn, kde je na vedľajšom ramene Olšavy vybudovaný vodný mlyn), Rankovský potok priBačkovíku, vzápätí obteká obecČakanovce, pričom južne od nej priberá Herliansky potok (241,8 m n. m.) a prítok pretekajúci lokalitou Ortoviská. Pokračuje východne od obce Bidovce a juhovýchodne od susedného Ďurďošíka priberá svoj najvýznamnejší prítok, pravostrannú Trstianku (223,3 m n. m.), v oblasti ich sútoku je vybudovaná malá vodná nádrž Bidovce.
Následne vznikol na rieke obtočník, meandrovanie sa zintenzívňuje, zľava priberá ďalší významný prítok - Svinický potok, tečie okrajom obce Olšovany a priberá ľavostranný Ďurkovský potok (208,3 m n. m.). Potom priberá pravostranný prítok z východného svahu Margity (351,7 m n. m.), v blízkosti osady Dilkoš ľavostranný Črepník a Bystrý potok a pri obci Vyšný Čaj ešte krátky pravostranný prítok tečúci obcou. Ďalej vytvára ďalšíobtočník, priberá prítok (204,3 m n. m.) vznikajúci južne od obce Ruskov zľava a tečie okrajom obcí Blažice, Nižný Čaj aBohdanovce, pričom sa stáča k juhozápadu. Z ľavej strany priberá Bohdanovský potok (192,5 m n. m.), rieka vytvára vedľajšie rameno, sprava priberá krátky prítok z oblasti Stráne a opätovne tečie na juh. Pri samote Balota sa najprv spája s vedľajším korytom, priberá ľavostranný Hrabovec, pri Vyšnej Myšli potok pretekajúci obcou a Bystrý potok a oblúkom sa stáča na západ.
Ústie: v priestore medzi obcami Nižná Myšľa a Ždaňa ústi v nadmorskej výške 173,9 m n. m. do Hornádu. zdroj (sk.wikipedia.org)
